vymyslel som si len tak ďalšiu zábafku, lebo november sa na to náramne hodí:-), posledné mesiace som bol v režime náročnej prípravy na preteky čo sú vrcholom každej sezóny, a potom prichádza uvoľnenie – popustenie v jedálničku plus bežecká realizácia niečoho čo je dobré zábavné žrádlo a ja sa tým budem vyslovene baviť. a zároveň to bude predstavovať aj nejakú výzvu, lebo to ma baví, len také pobežkanie – pokiaľ nie je súčasťou regeneračných tréningov v nejakom cyklovaní – ma nebaví, nemá to šťavu!!:-)… takže vymyslel som si 10 novembrových maratónov – prvý týždeň jeden, druhý dva, tretí tri, a štvrtý štyri. nakoniec je to celé trochu inak a tak to aj malo byť… btw, už viem, čo bude mojim challengom budúci rok – a to teda bude úúúplne iná pecka. vlastne to už nebude iba sranda… ale o tom až o rok, teraz o maratónoch (zápisky každého behu z garminu)
Marathon 1st from more
taký som si ja challenge jeden na november vymyslel, pravdou však je že ho počas dnešného prvého kúsku prehodnocujem, nie v obave že či ho dám či nie, ale niečo len tak pre nič nie vždy má zmysel. a najmä, nechcem, aby ma to nebavilo… takže challenge is open, possibly already closed… anyway, dnes, po káve, na lačno, v batôžku tak 8 deci vody, to je všetko. nechávam telo nastaviť si tempo aké chce, potom už na hodinky nepozerám vôbec, iba kilometrové pípnutia. a pri nich počúvam podcast, štartovaciu čiaru, dlhý podcast skoro 2 a pol hodiny, veľmi dobrý, čas pri tom uteká… najhorší úsek ten do hamuliakova pred HM, kôli autám a protivetru, po hrádzi zas po vetre moc fajn, to ma trochu zrýchlilo a ja som pri tom vydržal až do konca v podstate. nohy začínajú mierne bolieť, ku koncu stredne, ale teda k preteku sa to prirovnať nedá, toto je len tréningový beh, obrovský rozdiel. na kilometri 41 kukám čas že 3:15, ľaľa, to ak si máknem, tak dám čas aj pod 3:20, no tak som si mákol, aj štyridsiaty druhý kilák viem bežať v tempe pod 4:00, fajn… na dnes vybavené😉
Marathon 2nd one
druhý novembrový. v podstate ani nebol v pláne. teda v tom pôvodnom áno, ale už pri tom prvom rozmýšľam, že ak v nich budem pokračovať, tak max že jeden za týždeň. ale už včera od rána sa mi nejak mení nastavenie hlavy, nie tak že pôjdem celý challenge, to závisí od toho akú chuť budem mať a čo na to bude hovoriť telo, ale že druhý v poradí si dám už že zajtra. a i preto tak, že včera som sa prvý raz po týždni od Frankfurtu postavil na váhu, no a nič moc, a veru už nechcem dopadnúť tak ako minulý rok, že od Linzu do silvestra som dokázal pribrať 11 kíl… takže dnes vybieham celkom skoro, veď je normálny pracovný deň😉, jedine teda že home office… a idem kolečkovať môj okruh, a zas nechávam bežať telo čo chce. btw eňoňuňo počasie, v hmle 4-5 stupňov, tričko rukavice, pulzy ok. po prvej tretine že si beh spestrím iným prostredím, tak si robím dokopy cca 18K okruh po okolí a zas sa vraciam na okruh. už začínam i cítiť nohy, vlastne hamstringy od prvého kiláku😉, teraz už v miernom progrese, a posledných 5-6K už sa mi moc ani nechce, ale to je prirodzené vcelku rozpoloženie pri tak dlhotrvajúcej, síce nie enormnej, ale predsa len námahe. a hotovo… a skoro celé 3 podcasty štartovacej čiary som si zatiaľ vypočul, jeden krátky ale výborný, mudr profesorka rozpráva o vplyve pohybovej aktivity na mentálne zdravie a metabolizmus, super bol… tak. kedy bude ďaľší maratón?… možno v sobotu. ale mám to vyslovene open, takže podľa pocitov a stavu organizmu😎
Marathon 3rd one
tretí novembrový, taký celý že nechajme sa prekvapiť či bude aj dobehnutý, lebo ak pocítim že členok či členky začínajú na seba výrazne upozorňovať, tak to seknem, fakt ich uviesť do zranenia nechcem. a navyše k tomu, na poslednú chvíľu sa na drzofku
rozhodujem bežať beze všeho, to jest jedla i tekutín. a iba na rannej káve inak na lačno. však teplota fajná… napokon až posledných 10K vnímam smäd, ale nič zásadné. a teda aj členky vydržali
… a opäť nechávam telo určovať si tempo, beriem to úplne voľne, až posledné kiláky zrýchľujem. nohy držia dobre, iste vyprázdňujú sa z energie, ale žiadna kríza sa nekoná a i nastupujúca ubolenosť mentálne zaťažuje iba mierne. gooood… celé to prebehlo dosť rýchlo, aj kôli tomu že som hlavu zamestnal podcastami, aj jedným nebežeckým, duleba hodnotí doterajšiu vojnu a počúva sa to fantasticky lebo tí kokoti rusácki jednoducho nemajú šancu vyhrať
… tak, hotovo… ďaľší možno až o týždeň
, všetko podľa chuti. maratón je stále maratón i keď pomalý, nohy dostali zabrať, tak nech sa zregenerujú zas
Marathon 4th one
pred tým ako vybieham nadávam o zlomkrky a predýchavam že som si zdá sa sluchátka nechal v práci. tak mi ich snáď nikto nečorkne, powerbeats pro nie sú zadarmo, a zároveň na dnešné podcasty pri dlhom behu môžem zabudnúť, čo je naprd, dnes by sa zišlo zabavenie sa najviac, mám takú zvláštnu svalovku z utorka na hornú časť stehien, no dnes to bude dlhý boj, na takýchto nohách sa nedá bežať rýchlejšie a kto vie či vôbec dobehnem, ak to začne byť zlé, nebudem riskovať zranenie… cítim nohy od začiatku, ale iba mierne. zhoršuje sa to len nepatrne, našťastie. bežím tempovo na úplnú pohodu vysoko rovnomerný ľahký pejs pričom na fenixy nepozerám vôbec. i keď bežím na easy, postupne prichádza vyprázdnenie nôh, neskôr ich už ani necítim, bežím akoby oddelene od nich, ako stroj, 7 kolečiek v šamorínskej aleji á 3.4K, to je dnešné gro trate. na napitie sa pár glgov vody stojím až na kilometri 33, rozbeh už je horší, už nohy hodne prázdne a ubolené. ale ja som bojovník, maratón dokončujem… či bude ďaľší v sobotu neviem, nemám nohy v najlepšom stave😉
Marathon 5th one
od posledného maratónu prešlo 48 hodín. včera od rána mi myšlienky oscilujú medzi dvomi stavmi – zajtra bežím / zajtra nebežím. ako som už písal tieto kúsky teraz prekladám večernými parties, práve aj po poslednom maratóne jedna bola, takže včera skúmam stav nôh, nie sú na tom až tak strašne zle, ale je to až na ďalší maratón?… ale podvečer som skúsil aj pobehnúť sto metrov a snáď by to mohlo ísť, tak už si večer chystám veci na beh… ráno mínus jeden stupeň, no, 5 stupňov by bolo lepšie, síce stále kraťase ale myslím že na prsty na rukách hoci v rukaviciach, zatiaľ nevyhrievaných, mi začne byť zima. a aj mi začala, jemne mi to omŕza, nič moc, našťastie to nebol dôvod až na predčasné ukončenie… a nohy celkom ujdú, nie sú na tom na začiatku behu horšie ako pred dvomi dňami na začiatku behu, čo ma fascinuje, ako sa vie organizmus prispôsobiť takejto záťaži a teda regenerácia zároveň ukážková veru nie je… dnes to dokonca aj celkom uteká, aj nohy idú a rozbolievajú sa až postupne ale nijak tragicky a čas ide vcelku rýchlo, dnes aj podcasty a na nejakého fakt típka som narazil takže čas letí… popri tom však – aby to nevyznelo že salám párky – stále je to maratón, a dostáva zabrať organizmus aj hlava. na konci je však dobrý stav duše i mysle, že som dal dva 42K behom 48 hodín a dokopy zatiaľ 5 kusov za 15 dní
Marathon 6th one
ešte včera doobeda si myslím že zajtra skôr bežať nebudem ako budem, ten tibialis pobolieva, zdá sa že tento týždeň budem schopný dať len jeden maratón. ale postupne mi myseľ začína nahlodávať povedal by som že až túžba ísť to bežať už zajtra, neviem čo je jej driverom, hnať sa do námahy a bolesti, ale ak tak nespravím, akoby som šiel pod svoju laťku, proti svojej prirodzenosti… a tak si večer už chystám veci, ráno budík 4:44, fantastická káva zo stroja, voltaren masť na tibialis a vybieham. a v podstate dnes na veľmi dobrý beh, napriek nepríjemnému vetru, napriek tomu že tibialis cítim a v podstate celý čas bežím s tým vedomím, že to dnes ani nemusím dobehnúť ak uvážim, že to už nie je dobre. napriek tomu že samozrejme že ku koncu už to trochu aj bolí a navyše posledných 6K s bolestivým pichaním pod pravým rebrom, ktoré ma obmedzuje v rýchlosti, inak by som ešte pridal… napriek tomuto všetkému si beh užívam, užívam si to vedomie, že som bežec čo môže behať takéto kúsky často. že sa takto cítim dobre. že si takto idem inline so svojou podstatou… navyše dnes je to inline aj s podcastami, objavil som muzom.sk, típek rozpráva veľmi k veci o mužskom svete… technicky krátko, krátka zastávka na pár glgov vody na kilometri 7 a 37, inak nič, a nič so sebou. pulz mimo zo zápästia. prsty na rukách omrznuté len trochu. v tričku… tento kúsok sa mi páčil doteraz najviac. ak mi vyslovene nevypne nohu, pozajtra bežím posledný novembrový
Marathon 7th – final one
po poslednom šiestom predvčerom svaly na nohách celkom ok, včera sa však budím s dosť značne bolestivým nadčlenkom ľavým, akoby sa ten zrejme zápal tibialisu posunul o desať centi dole… no, krívam, teda akože zajtra na tomto ja teda ďaľší maratón neodbehnem, hm… nejako to rozchodievam cez deň, natieram čímsi, večer sa rozhodujem zajtra bežať a členok už neskúmam a radšej sa ho ani nedotýkam lebo tak bolí teda dosť… však čo, v podstate skoro každý jeden kus z týchto siedmych behám tak, že ich možno nedobehnem a nič sa pre to neudeje. večer si už teda chystám veci a vyťahujem aj kipchogeho tenisky biele, ktoré mávam iba na pretekoch. zajtra si však možno dám do tela… no, ráno som dokonca aj trochu nervózny ako pred pretekom, a teda posledný maratón v rade zdá sa že bude prvý, čo nebude len tak na úplnú pohodu easy, ale aj jemne kopnem do vrtule. 7K krúžim na bielom betóne, stopka na napitie sa, a odbieham na okruh “do sveta”, opäť bez výbavy, tieločko a rukavice, na ľahko. tempo mi neskôr po HM ulieta pomaly až k sub 3 tempu, to ale už začínam cítiť celkom nohy, no bodaj by aj nie veď predvčerom som tiež bežal maratón:-). počúvam podcasty do kiláku 27, potom prechádzam na music, tu kdesi ma aj začalo občas tak pichať pri členku, nie je to predzvesť zranenia ale skôr že uber trochu. tak sa chystám spomaliť ale práve tá hudba mi zdá sa začína pulzovať v svaloch tak tu mám najrýchlejšie kiláky. to už ale zároveň si pýta solídnu daň a teda nohy už začínajú dosť bolieť. posledných tak 8K už bežím tak že au au sprevádza každý jeden krok. ta nech.. k fľaši s vodou sa vraciam na kiláku 38 a už som bol aj smädný. a dorážam zvyšok, už to bolí, ale členok vydržal. end. a zároveň end of the challenge. tak nejak v tichosti. po šiestom sa bijem do hrude a revem jak gorila, dnes po finálnom maratóne, siedmom v rozmedzí 22 dní, len chvíľu sedím na chodníku, a potom pokojne kráčam domov. som rád, že som si to celé vymyslel a absolvoval
bucket list
minulý rok som mal novembrový challenge, aj tento rok som mal novembrový challenge. tak ho začínam, ale končím ho už ako odfajknutý jeden point z bucket listu. slovo challenge nevystihuje podstatu toho čo robím, lebo to nie je otázka, či niečo dám alebo nedám, ale je to niečo, čo chcem robiť a urobiť. niekam spieť. je to niečo čo má pridanú hodnotu, lebo sa tým rozvýjam, cez vynaložené úsilie si injektujem do života emocionálne zážitky, ktoré prinášajú pokoj a ticho v duši
