Marathon 2020 – unexpected as covid… ono je to celé zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, že v podstate len pozoruješ ako tvoje telo reaguje na tréning, a keď sa to posúva, tak to poteší. tento rok, s možnosťou vybiehať z domu ako ja chcem, sa asi zase niečo posunulo a tie tréningy boli čistá radosť, mňam, menej som riešil ako by som mal bežať, v akom tempe, viac si užíval, a bum výstupom bola rýchlosť v tom zvyšku vlasov a to je paráda feeling…
popri tom však všetky preteky čo som chcel bežať, šli do paže. čsob v apríly, ultra lazovka, ultra štefánik zamrzel, aj posunuté čsob blava, a aj finálny frankfurt. nech, kurva, nebehám podľa toho či pretek je či nie, behám lebo chcem, pretek je čerešnička. a tak som si v príprave na virtual košice polku a frankfurt fulku fukol personal best postupne na 5K, konečne 10K pod 40 minút, HM hodne posunul, už mi do zbierky ostal len maratón
presne v deň kedy sme sa mali s jozefom spoločne rozbehnút v dojče na sviatku behu, som vybehol na šamorínskej hrádzi, sám, iba so supportom polovičky. aj to bolo neisté, chcel som bežať medzi dedinami, pekná trať, ale krosoval by som intravilán a ak by tam náhododou bol cop a stopol ma, mesiace prípravy by boli v riti.
takže šamorínska hrádza, ok, ale ak niekde fúka vetrík, tak vždy tu. ok, vybieham po vetre prvých 5K, easy v tempe 4:12, malina, po otočke držím tempo ale úsilie nárastlo hoci nie moc. eriku míňam na desiatom, podáva mi gel a sršňák vo vode, buším ďalej, vcelku ľahko, otočka 16K a na polke prudko v pohode čas pod tri s veľkou rezervou… no, tu to chce vsuvku – ak je polmaratón plus mínus šprint, tak maratón nie je krát dva, ono je to úplne iná kategória – je to beštia. stať sa ti môže všetko, a mne sa aj stalo…
od začiatku bežím na čas pod 2:57, a že je zle som som pocítil zhruba na 25K. stále držím tempo 4:10-4:12, no stehná sa hlásia do kŕčov že za chvíľu, a čo to, črevá blbnú?… uff. no jo, otočka 26K, a ja musím zastať, lebo sa poserem. tak vykladám, čas stopnutý, a teda potom je už všetko inak. ok, nech je toto ojedinelá vec, čas budem brať aj mimo tejto stopky, no ale nie je. opäť proti vetru, smerom k 31K kde je erika s ďalším gelom, ale už to je náročné. už mi ho nepodáva za behu, zastal som, chvíľu kráčam. ok stále je to čas pod 3, ale hlava je už inde. na 35K dokonca niečo čo sa mi nestalo nikdy, opäť črevá a za jazdy jeb do kraťasov, nuž stopka pri dunaji:-)
a potom už sa vyplo všetko, telo, no najmä hlava. už si bežím do cieľa len tak, na plus mínus easy, pulzy nízke, hoci nohy už rozbité hodne, po každom kilometri stopka na pár sekúnd, nádych, a zas kilák, až do cieľa takto. finallny čistý čas 2:59:33, ale za rekord pod 3 sa to nedá rátať, ak by som bežal vo frankfurte, počítala by sa časomiera, a tá by šla nad 3:15…
takže takto. maratón mi dal lekciu, som myslel že môj PB time 3:02 dám s prehľadom, som si myslel aký som frajer, no tak som dostal lekciu… no, tak next time, trocha viac stratégie nabudúce, hnať si to prvú polku takto bezprízorne, no chyba…
potom však sedím na asfalte, a usmievam sa. som rád že je tu so mnou erika, a teším sa dnes na oslavné dobré víno, a v podstate na všetko čo príde. behať budem ďalej, bez ohľadu na časy, pretože mi to prináša radosť, slobodu, čas pre seba, …
