Naše črevné steny vystlané mikroorganizmami interagujú so všetkými molekulami, ktoré prijímame v potrave. Ich komunita je rôznorodá a zráoveň relatívne stabilná, tvorí ju ekosystém baktérií, vírusov a húb. Výmenou za suroviny a “prístrešie” potom mikrobióm chráni svojho hostiteľa.
Okrem toho výskum posledných rokov ukázal, že náš mikrobióm môže hrať úlohu pri duševnom zdraví a neurologických stavoch, ako je autizmus, epilepsia a depresia, tým, že interaguje s naším nervovým systémom a dokonca uvoľňuje molekuly, ktoré sa môžu dostať do mozgu. Na pochopenie toho, ako sú črevá a mozog prepojené, je potrebný ďalší výskum a štúdie, ale vedci naznačujú, že ich zistenia môžu jedného dňa viesť k liečbe neuropsychiatrických porúch.
Až do roku 2004 sa predpoklad, že baktérie v ľudskom čreve by mohli byť faktorom duševného zdravia, považoval za nepravdepodobný. V tom roku skupina Nobuyuki Sudo na univerzite Kyushu v Japonsku oznámila, že telá takzvaných bezmikrobných myší silne reagovali na stres v porovnaní s telami nemikróbnych myší. Bezmikrobné myši sú laboratórne zvieratá chované v izolovanom prostredí, takže v nich ani na nich nežijú žiadne mikroorganizmy.
Aj keď tento výskum okamžite nezískal veľkú pozornosť, odvtedy sa pomaly množia dôkazy o tom, že črevná mikroflóra súvisí s náladou, správaním a vnímaním. Medzi vedcami je správa teraz vnímaná ako začiatok novej oblasti výskumu: štúdia spojenia čreva a mozgu.
Blúdivý nerv (vagus) je ako superdiaľnica medzi črevom a mozgom. Jeden z 12 hlavných nervov, ktoré priamo spájajú telo s mozgom, jeho názov pochádza z latinčiny pre „putovanie“, pretože spája desiatky častí tela s medulla oblongata, kúskom tkaniva o veľkosti hrozna, ktorésa nachádza v spodnej časti mozgu. Nervus vagus nám so všetkými svojimi spojeniami dodáva informácie, ako sa darí nášmu telu. „Niekedy sa jednoducho cítite dobre; niekedy sa cítime mizerne. To je váš blúdivý nerv, ktorý vám hovorí, čo sa deje,“ vysvetľuje Cryan.
Keď Cryanovo laboratórium kŕmilo laboratórne myši L. rhamnosus JB-1 v roku 2011, zvieratá produkovali v tele menej kortikosteroidu vyvolaného stresom a vykazovali menej správania súvisiaceho s úzkosťou a depresiou. Kŕmenie myší baktériami tiež zmenilo množstvo určitého typu proteínového receptora produkovaného v rôznych častiach mozgu. Tento receptor sa viaže na neurotransmiter kyseliny maslovej (GABA).
Presný mechanizmus, ktorým črevný mikrobióm interaguje s vagusovým nervom, nie je známy. Ale Cryan hovorí, že skutočnosť, že tieto zmeny sa nestali u zvierat, ktoré mali prerezaný blúdivý nerv, je dôkazom toho, že sa určite podieľa na komunikácii medzi črevným mikrobiómom a mozgom.
Samozrejme, akákoľvek diskusia o tom, ako by strava mohla ovplyvniť mikrobióm a tým zmeniť duševné zdravie, prirodzene vedie k myšlienke terapeutík. V roku 2013 Cryan zaviedol termín psychobiotikum na označenie lieku obsahujúceho živé baktérie alebo ich metabolické produkty, ktoré môžu ľuďom priniesť výhody v oblasti duševného zdravia. V skutočnosti mnohí tvrdia, že psychobiotiká existujú už dlho a lekári ich už používajú bez toho, aby si to uvedomovali. Už od začiatku 20. storočia neurológovia vedia, že nasadenie špeciálnej stravy pre deti s epilepsiou môže znížiť ich záchvaty.
Zhrňme si to.
Mikrobiom sa v tele podieľa na mnohých procesoch. Naše črevné baktérie produkujú hormóny a neurotransmitery, ktoré náš organizmus potrebuje na emocionálnu stabilitu a na rozoznávacie schopnosti. Zároveň upravujú imunitný systém, zapínajú a vypínajú gény a cez blúdivý nerv vysielajú správy do mozgu.
Pretože mikrobióm reguluje toľko rôznych procesov, popisuje sa ako kontrolné centrum tela. „Keď baktérie niečo urobia, nevykonajú len jednu vec. Robia obrovské množstvo zmien. Je to ako superpočítač,“ vysvetľuje črevný odborník Kellman.
Problémy nastanú, keď v kontrolnom centre zavládne neporiadok. Výskumy zisťujú, že disbióza by mohla súvisieť s tak rozmanitými chorobami, ako sú alkoholizmus, syndróm chronickej únavy a fibromyalgia.
Najbežnejšou formou medicíny, ktorá sa zameriava na mikróbiom, je takzvaná transplantácia fekálnej mikrobioty (TFM). V podstate ide o prenos fekálnych baktérií jednej osoby do zažívacieho traktu iného človeka. Hoci to môže znieť drsne, táto metóda vykazuje pozoruhodné úspechy a dokázala vyliečiť infekcie virulentných baktérií ako clostridium difficile tam, kde nič iné nezaberalo.
Štúdia z roku 2016 v odbornom časopise Yale Journal of Biology and Medicine dospela k záveru, že TFM môže pomôcť aj pri stavoch, ako obezita, cukrovka alebo metabolický syndróm.
Ale Kellman verí, že existujú aj iné metódy liečby mikrobiomu. Možno, že nedokážu zmeniť bakteriálne zloženie tak rýchlo ako TFM, pretože zmeny sú menšie a nie tak výrazné, ale to je bližšie jazyku našich čriev a môže to viesť k trvalejším výsledkom.
„Baktérie majú medzi sebou veľmi komplikovanú komunikáciu. Na svete neexistuje liek alebo kombinácia liekov, ktoré by niečo také dokázali,“ hovorí Kellman. Jeho liečba sa snaží vytvoriť správne podmienky na to, aby sa mikrobióm mohol sám dostať späť do rovnováhy.
Pacienti si často myslia, že užívanie probiotických doplnkov stravy (tabletky obsahujúce špecifické kmene dobrých baktérií) by malo byť prvým krokom k napraveniu mikrobiomu. S tým však Kellman nesúhlasí. Podľa neho môžu tieto lieky vyriešiť iba konkrétne typy nerovnováhy, ale väčšina ľudí netuší, ako ich brať správne: „Musíte vedieť, ako baktérie fungujú a ako fungujú dohromady. Musíte vedieť, ktoré probiotiká pomôžu s danou poruchou, a poznať, aké problémy nastanú, keď ich zmiešate.“
Moderné lekárstvo sa nevyvíjalo s tým, že by bralo mikrobióm do úvahy, nové poznatky však tlačia mnohých odborníkov v zdravotníctve na prehodnotenie svojho prístupu k liečbe. Pred objavením mikrobiomu sa napríklad neuvažovalo o množstve vedľajších účinkov, ktoré sú dnes s antibiotikami spájané.
Prítomnosť baktérií v minulosti signalizovala chorobu a doktori tak poznali iba kladné stránky týchto liečiv. Teraz, keď je v hre mikrobióm, je celkový obraz oveľa zložitejší. Baktérie môžu byť dobré, zlé alebo v nerovnováhe a pretože antibiotiká necielia iba na zlé baktérie, ale aj na tie dobré, výsledkom môže byť dlhodobá disbióza. Štúdia z roku 2015 publikovaná Americkou spoločnosťou pre mikrobiológiu zistila, že jedno kolo liečby antibiotikami dokáže narušiť rovnováhu baktérií v črevách až na jeden rok.
Na antibiotiká, ako v medicíne, tak v živočíšnych potravinách, sa hádže väčšina viny za narušovanie nášho mikrobiomu, ale Kellman podotýka, že na vine je aj zlá strava. A nejde len o to jesť zdravšie alebo sa vyhýbať spracovanej potrave. Je dôležité zameriavať sa na konkrétne potraviny. „Baktérie bažia po istých potravinách, ale my ich nepočúvame,“ sťažuje sa Kellman.
Jedlá, ako jogurt alebo kyslá kapusta sa často nazývajú probiotické, pretože obsahujú baktérie, ktoré sú pre náš mikrobiom prínosné. Ale existuje ešte ďalšia skupina potravín nazývaných prebiotické, ktoré pomáhajú kŕmiť baktérie, ktoré sú už v tele prítomné. Kellman odporúča stravu bohatú na reďkovky, pór, špargľu, cesnak a jicamu. Tieto rastliny sú plné prebiotickej vlákniny.
Ľudské bunky túto rastlinnú vlákninu nedokážu stráviť, ale baktérie to dokážu. Nakŕmiť mikrobióm je dôležité, pretože aj dobré baktérie sa môžu proti vám obrátiť, keď im nedodávate správnu výživu. Baktérie, ktoré nemajú vlákninu, sa živia stenou čriev, ktoré sú potom porézne a toxíny a častice nestráveného jedla sa tým dostávajú do krvného obehu.
K priepustnosti čriev prispievajú aj ďalšie faktory, napríklad pesticídy a ďalšie jedovaté látky z okolitého prostredia, upozorňuje Kellman. „U niektorých ľudí to môže byť aj lepok, pretože ten rozhodne dokáže ovplyvniť črevnú stenu, a vy potom dostanete zápal.“
Zatiaľ čo väčšina doktorov skúma predovšetkým vzorky stolice, aby preukázali disbiózu, Kellman sa pozerá na ukazovatele zápalu pri krvných testoch. „Keď dostanete zápal, zasiahne to mikrobióm. Keď je mikrobióm zasiahnutý, dostanete zápal. Je to ako opačné strany tej istej mince,“ vysvetľuje lekár.
Chronický zápal sa dáva do súvislosti s radom moderných ochorení. K zápalom prispieva zlá strava a nedostatok pohybu, ako aj stres. Naše telá sú naprogramované tak, aby sa z chvíľkového stresu rýchlo spamätali, ale neustávajúci stres, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom alebo aj dlhšie, choroba urýchľuje. Pribúda tiež dôkazov, že stres je jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich zdravie mikrobiomu.
Obzvlášť nebezpečná pre mikrobióm je podľa Kellmana trauma zažitá v detstve. Kellman práve pracuje na novej knihe, ktorá skúma vzťah medzi črevami a mozgom. „Mikrobiom sa vyvíja v ranom veku. Preto sú ľudia, ktorí v detstve zažijú nejakú traumu, oveľa náchylnejší na autoimúnne choroby,“ objasňuje črevný špecialista.
Naše súčasné chápanie mikrobiomu je stále v plienkach, a ďalší výskum sľubuje priniesť viac znalostí o tom, ako tento bakteriálny orgán funguje. Avšak tento koncept už teraz mení medicínu k lepšiemu, myslí si Kellman. Ak všetko, čo prijímame – potravu, lieky, toxíny a dokonca emócie – môžu zmeniť stav nášho mikrobiomu, znamená to, že musíte na veci nazerať zo širšieho rámca a pristupovať k liečbe holistickejšie.
„Vedci vidia, že mikrobióm má hlboký vplyv na každý orgán a každú chorobu, ktorú identifikujú. Keď uzdravíte mikróbiom, ten má úžasnú schopnosť priniesť zdravie na mnohých ďalších úrovniach,“ uzatvára newyorský lekár.
