eliud naháňa časy tesne nad 2:00, kedysi vravel že ešte nemá v zbierke 2:02 a 2:00, no tak zdá sa že ja si plním časy tesne pod 3:00, doteraz som mal v zbierke 2:56 a 2:55, a chcel som zamieriť dole, no hold tak nezadarilo sa a dávam v Košicoch 2022 2:57. and this is the story:
na úvod by som mal spomenúť kliatbu, neviem kto ju vyslovil, kedy a prečo, ale nejak sviňa funguje – posledné roky platí, že posúvam sa obrok. párny je naprd, nepárny šlape. nuž teraz je párny. minulý bum prvé dva sub 3 kúsky, strašná pecka, ja, kulťo, sa ocitám na prvej stránke (do 50) vo výsledkovej listine MMM KE a o 3 týždne si buchnem ešte zlepšenie v Linzi, keď prvý maratón a práve tu v KE bol za 3:43, už toto je malé miracle. ale vyzerá to tak, že nedeje sa a nebude sa diať nikdy kontinuálne z roka na rok – lebo ja sa zlepšujem obrok
hovno, hovorím si na sklonku roka 2021, zruším to, posuniem sa next year. nuž ale jednoducho to nefunguje. už východzia poloha je jemný fail, ak som KE mal pod 72kg, tak nový rok míňam na alarmujúcej váhe 83, to asi dokážem len ja nebo co, gurmán som, pičovinky ľúbim, a z tohto ísť dole… celá jar sú také útrapy, váha nie a nie tučne dole, nad 77 stále, upside down, ide dole a potom zas hore lebo sa viem strašne dojebať, nie je mi zo seba dobre ale akoby som na to nemal dosah, no trápim sa. a popri tom behám traile a cieľ je dať štefánika 144K sólo a dal som nakoniec 100K a strašne úplne strašne som sa rozbil a zároveň krásny zážitok to bol
a potom nastupuje leto a juhú maratóny na dostrel a ide sa na to, na kliatbu nemyslím bude to posun zas… nuž, ale väčšinu prípravy zažívam skôr skúšku ohňom frustrácie, že ak veci nejdú ako chcem, ťažké tempové behy nie sú posunom a v podstate permanentne končia v mínuse oproti plánu, toto mentálne dávať a nevyjebať sa na to, to potrebuje vyvinúť tučnú námahu hlbokých ponorov do vnútra mňa a mojej motivácie. až úplne na konci, dva tri týždne pred MMM KE, konečne!!! kurrrrrrva!!!! vnímam zlom, že to začína behať, že váha ide dole, a že dosahujem kondíciu minuého roka, dokonca v utorok pred KE identický namáhavý tréning ako pred rokom kombinácia intervalov a tempa ide nad mieru dobre a teda myslím že kondícia je ever top
po linzi last year prišli spätné reakcie že what next, a že teda pace 4:00 by sa hodil ako cieľ, čo by dalo čas pod 2:50, či 2:49, ulalá, to sa mi páči, mám v genetickom kóde zapísaný drive posúvať sa, takže toto je prirodzený vývin, tak jo to berem a ide sa na to…. no. ale kliatba kurva, zabudol si milo?, tohto roku nééém. je sobota ráno a dávam si rozklus a je to čudné ale nejde to dobre, tak to končím skôr a poďme už na východ
tri deti a psa k tomu zanechávame s erikou vo vyhniach s mojimi rodičmi a my si to brúsime do metropole východu, toto mám moc rád s mojou ženou byť takto sám osve, rozprávať sa cestou, užiť si šoférovanie, vyzdvihnutie čísla, trička, dať si šafránové rizoto na večeru vo Villa Regia, a konečne večer na hoteli v moldave vyložené nohy a chrúmať čokoládu… – prvý fail?
akoby hlava nebola total dedicated to the run. neviem prečo to žerem. anyway, ranné nuansy nemám rád, rozbeh však ok, nohy dopredu nehlásia problém. takže štart. the goal is…. vlastne, neviem. tuším najviac mi rezonuje medzi synapsiami údaj 4:07, čo by bol výsledný time pod 2:54, pri PB 2:55:30 to bude ok, asi nejak zohľadňujem kliatbu moju, takže pod time 2:50 dostať sa nemyslím, nemáš na to teraz milo, tak vieš čo? – bež si tých 4:07 pace plus mínus jo?
tak bežím. 4:05 je tiež ok, telo dáva. prvé kiláky. i keď pulz sa až moc rýchlo posunul nad 160, to je kritický level udržateľnosti. čo zároveň mätie, lebo hoci mám veľmi skoro nad 160 alebo okolo 160, dýcham vcelku pokojne a nevyzerá to na vypínačku. pod tento stav tipujem podpisuje sa vcelku už teraz vysoká teplota, všetko čo ide nad 15 je klinec do rakvy a dnes tie klince počuť príliš skoro, kurvy šikmooké. ja chcem maratón pri šiestich stupňoch a bodka, ale hold teraz môj milý zabudni, čaká ťa iný údel
anyway bežím od začiatku tempo pod 4:07 a beží sa mi dobre, hoci od cca 10K už vnímam že to prestáva byť zadarmo. zhruba tam stretáva sa rok s rokom, dobieham típka v známom žltom tričku, “ahoj beskydy”, prihováram sa mu:-), presne takto sme tu bežali, aj s emilom, beskydy dobehli po mne, emil tiež, teraz emil od začiatku vpredu a dal to za 2:48, smekám klobouk, no a s beskyďákom bežím a sa bavím
tohto roku sú tu traja zeleno-žlto tričkoví, braňo v cieli sa jeho meno dozvedám, beskyďák a ten tretí. všetci štyria sme v jednej kopke okolo 8-22K cca…. toto je taká sradna tohto roku, dosť často sa deje to, že nástup nejakého borca v mojom okolí nasleduje fail toho istého borca a jeho posun back, alebo naopak, dnes som si týchto nástupov a odstupov zažil mnoho borcov okolo mňa, a občas aj ja vystrkujem neracionálne rožky aby ma po určitom čase začalo sfukovať viac dozadu zas
19K a smer sa točí na juh do cieľa. berie nás típek prudko a ja sa ho chýtam, buší to k tempu 4:00, braňo a beskyďák kúsok za mnou, môj pulz už 10K nad 160 čo je bad point ale zároveň OK, nemá to vplyv nejak na koncentráciu kyseliny mliečnej, to asi kôli vysokej teplote, asi teda znesiem aj vyšie otáčky…. HM at point 1:27. kedysi by som sa za to modlil dva roky aj pri samotnom iba HM preteku. teraz som v polke a začínam sa báť výsledku
čo je dosť nepresný popis môjho stavu, lebo výsledku sa bojím už oveľa skôr. aký to rozdiel oproti nastaveniu mysle last year, čert to ber s tou kliatbou sviňou hnusnou:-)
a tak sa stalo, že po HM vlastne každý K začína byť “darom”, ak je pod 4:10 či 4:15. smutné, ale je to tak, námaha 4:05 na prvých 10K je už o dosť väčšia námaha na zvyšku behu…. braňo si začína bežať svoje a ide predo mňa, beskyďák mi však stále fučí na zátylok… ok. jebal to pes, toto nie je a už je isté že NEBUDE beh pod kontrolou, ktorá by viedla k personal best… nohy mám už na kraji odchádzačky, dych a pulz už prestávam riešiť, a teda deje sa kilometer cca 28 kedy prestávam sledovať fenixy
vypol som sa od dát. iba kilometrový píp vždy pozriem odteraz. K 28. beskyďákov dych sa stráca za mnou, zrejme teda zrýchľujem, braňov však desiatky metrov predo mnou, nedobieham ho. zatiaľ. ponáram sa do seba. klopím zrak na dva metre predo mňa, a som inside… – meditation run…. “si schopný znášať túto námahu?. aj ochotný?” – yes & yes, odpovedám si. a tak bežím, neviem aký pace, heart rate, ale beskyďákov dych sa začína vytrácať z éteru, a mne sa myseľ kloní k Linzu, kedy som na cca 30K začal brúsiť vyššie otáčky, takže nasleduje osvedčený scénar
no, hej, chvíľu. mi to vydržalo. už mi je piči ťažko, prinavracia sa výr myšlienok a skôr také, že koľko mi stačí bežať, aby ma nesundali pejseri 3:00, teda aby bol sub 3, a teda toto nie je rozkúrený vnútorný oheň veru ani bohovi, to už je skôr o záchranu. a tak každý kilák pod 4:15 alebo okolo 4:15 je absolútne dobrá správa, tým sa utešujem, hoci už mi je patrične naprd. na otočke po 33K kedy si ťapnem rukou s Erikou ktorá šla inline 20K a dvakrát spadla na šmykľavom listí a výmole s podozrením na zlomeninu, už viem že ma čaká nič len boj
braňo takzvaný prvý zelený ďaleko v predu (1:27 HM pretavil do PB 2:54), beskyďák neviem koľko za mnou (nakoniec až za 3:04), a tretí zelený stále okolo mňa, sa javí silnejší ako ja, sa ho chytám v meditačnom rozpoložení “vydrž alebo začni kráčať”, a do toho vualá – vietor zaduj!!!!
sviňa jedna. točí sa dnes solídne i keď až doposiaľ nevýrazne, ale kiláky po otočke z juhu na sever 34 – 39 hnusne. bežím za tretím zeleným, vlastne sa za ním skrývam lebo fučať fučí dosť škaredo, ale fakt neviem ako by som bežal bez neho. áno možno rýchlejšie, ale už chýba drive. každopádne, neviem čo bežím aké tempo, fakt už odmietam pohľad na fenixy, aj tak posledná kilometáž 4:23-4:28-4:30 je frustujúca, a potom zasvieti 4:40, mám pár sto metrov od auta….
ném. milo, nevzdaj to, daj 3K ešte. nevieš total time, ale nebaľ to. vydrž ostať v najťažšej námahe z tvojich sub 3. nesledujem čas, HM bol najrýchlejší z týchto troch sub 3 ale od vtedy boj, nebyť backroundu meditačného myslím že by som sa vypol, zažívam vyslovene ťažkú námahu, všetko ma bolí, tráviaci trakt od cca 30K ném ok, všetko ide do kytek, ale ešte ako tak držím
K 39 cca. poslednému zelenému pri mne, ktorého som sprosto v proti vetre 35-38 využil v závetrí, alebo different view za ním veľa stratil lebo tučne spomaľoval, ukazujem chrbát a som odhodlaný posledné 3K sa vzchlapiť. z tempa 4:40 sa posúvam nazad pod 4:15, čo je víťazstvo nad sebou samým, a ostaňme pri tom a nebudem si pripomínať minuloročný Linz a posledný kilák v tempe 3:40…
košický maratón 2022 tretí sub 3, najpomalší sub 3, bol najťažší. posledné razy už som nezažil vypínančky a spomalenie po 30K, už som myslel že som z toho vyrástol. no tak hold nie. na druhej strane –
dokázal som nevzdať sa
dobieham vybavený. unavený, odovzdaný, zničený, blízko úplného vypnutia, tichý. dvojkilometrový dobeh námestím pri davoch povzbudzujúcich si neužívam, už len chcem mať po. bežím čo to dá, ale už nemám motor na to, to je ako stláčať plynový pedál v aute s 20 koňovým motorom, nejde to, v závere dosahujem tempo 4:03 čo je max čo to ide ale už za cenu že mi fakt nie je dobre. sto metrov pred cieľom tráviaci trakt hlási generálny štrajk a ja na hrane zastavujem úplné dosratie sa, v čase 2:57:17 si náhle užívam stopku hnusnej námahe, prijímam medailu, zoznamujem sa po mene s braňom dobehnutým za 2:54 a ledva kráčam k východu
kde ma už čaká ejka. ejka pls poď dva metre za mnou, podľa mňa som sa posral vidno?… že nie… až potom si všímam že má obviazanú ruku, že spadla na korčuliach na mokrom lístí, ale snáď to nie je zlomenina… ježiš tak som rád že mám po a že som s ňou. kráčame k autu, nie som naspídovaný jak vrtuľa jak last year, som utlmený tichý polovypnutý, taký melancholický a všelijaký. tá kliatba to je taký vtip a zároveň nie je, mrzí ma to dnes ale v podstate ešte by ma omnoho viac ak by som prešiel do chôdze ale tomu som odolal
neviem teraz na pochytro, či som už niekedy zažil ťažší beh na asfalte. možno. anyway, vie myseľ zvládnuť aj väčšiu záťaž ako dnes?… – hm, áno. myslím že vie. a to ma fascinuje. som užasnutý z toho kam vie hlava posunúť fyzické limity organizmu, a že ja som ten, kto ich determinuje
ešte som nenačrel úplne že do seba aby som zistil, who am I, and where my limits are.
cooooool, kurva drát:.)
tak. finálna pozícia medzi mužmi 44 z 972 dobehnutých, minulý rok pozícia 48 z 864 s lepším časom, lepšie podmienky boli. prvých 8 to je afrika. čas 2:50 bola pozícia 28. myslím že sem sa ešte dá zliezť, a 20 našincov pred sebou znesiem:-)…. teraz dva dni switched off, dnes večer víno a veci mimo dobrej životosprávy aj zajtra, môj takzvaný reštart – vypúšťam beh a všetko s ním spojené z hlavy, strasiem to zo seba, tak si vytvorím priestor na nové nakopnutie sa, na znovuzapálenie ohňa. lebo o 4 týždne maratón vo frankfurtu. a potom šialený november:-)…
a na jar nejaké to ultra a o rok stý ročník MMM KE. skromne – I ´ll be back 
