behám tuším 6 rokov a ak je prirodzené pre človeka sa sebarealizovať, tak ja sa tu, beh a vzťahy, to ma napĺňa, moja rodina a moja sloboda pri behu. ako ten zemiak čo klíči v tmavej pivnici a ťahá sa za svetlom, aj mne je prirodzené nebežkať len tak, ale napĺňať svoj potenciál. až do KE polmaratónu za 1:25 som nepomyslel na pokorenie sub 3:00 na dvojnásobnej trati, až sem mi ide potenciál?, aké radostné… život je spravodlivý, čo do neho vložíš, to ti vráti, nepodliezaš, si disciplinovaný si čestný, všetko sa ti vráti
hoci ráno v sobotu po krátkom 4K behu zisťujem že achilovka bolí a večer po kilometroch chôdze už vo frankfurte už hodne, čo s tým, tak ide život, ráno sa uvidí. pri rozkluse pred štartom cítim, bolí, nie silne ale zamestnáva myseľ. vypne ju?, pretrhne sa?, dobehnem?… keep calm, nerieš čas, len bež. vymotaj sa z prvých prehustených kilometrov, a bež si svoje. sub 3:00 nerieš, doteraz 3:13 personal best sa posunie, to stačí. achiles pain znesiteľná, pulze okolo 155 drž.
od asi trinásteho kilometra sa mi spojila cesta s jednou dievčinou, malý vrkôčik má, ako metronóm predo mnou 1 meter tik tak tik tak kmitá až po skoro tridsiaty kilometer, periférne cezeň dopredu hľadím, bolesti obsiahajú myseľ iba čiastočne, užívam si to, áno milo toto je to, toľko si investoval do disciplíny, tvrdé tréningy, jóga pilates core cvičenia no junk food no alcohol ale plant based food, ani deci mlieka žiadne mäso syr asi tri krát kozí v šaláte v reštike, striktný režim a tu je jeho ovocie, beží ti to a nespomaľuješ.
aj pokecáš na tridsiatom s típkom s rovnakými teniskami, tu sú si ľudia blízko, tu je silné prežívanie, tu sú silné motivácie a stavy, babena ma predbieha a zároveň za jazdy hádže tyčku a beží ďalej, aký svet má v hlave?, aký musí mať rozbitý systém? ale ide a ide, uau.
ešte asi 7K, už to začina celkom bolieť, nech, do predu sa dívam, na blízkych pomyslím, ľaľa jožo pri trati na tridsiatom šiestom pobehol so mnou energiu dodal do najťažších pár kilometrov, a potom na štyridsiatom prvom pri trati je, zvreskol na mňa vrieskam ja na celý koridor svaly zatínam skupina za ohradou do revu sa dáva povzbudzujúceho na mňa huláka ja nich revem jak lev čo môže bežať do nemoty tempo pod 4:00 na zápästí čítam ešte pár sto metrov, kurva ako to ubehlo!…
cieľ, stop hodinky, 11 minút personal best zlepšenie, ty vole. na típka z tridsiateho kilometra som počkal, pogratulovali sme si… jožino ma čaká, žijeme týmto tu, až po stanicu keď na vlak odchádza, o rok sme tu zas my dvaja, toto je priateľstvo, toto sú nemenné veci… tak. 3:02:33. ani nie som normálne posratý z toho, teším sa, a to je tak všetko. v behu sa realizujem, prináša mi slobodu, pokoj, je to backround z ktorého čerpám energiu do každodenného fungovania, do rodiny, vzťahov… dobre sa mi žije, mám blízkych ľudí, a snáď im dávam dosť. a myslím že hej. ak si idem po svojej spokojnosti, benefituje z toho celé moje okolie. peace
