dostala sa mi raz do rúk výborná kniha “hladovění pro zdraví” a jej čítanie ma uviedlo do nového nepoznaného sveta fungovania vlastných orgánov vo vzťahu k prijímaniu potravy, čo s nimi robí jedlo, a čo s nimi robí hlad, respektíve, nejedenie… samozrejme že toto som si musel vyskúšať na vlastnej koži, takže postupne som skúšal hladovky o dĺžke 2 dni, 3, 5, 7, 12, 15, 18, a napokon aj 21 dní, plné 3 týždne úplne bez príjmu potravy
tento text však nemá byť primárne o mojej skúsenosti, ale o poznatkoch, ktoré chcem takto v zhustenej forme predať ďalej. moja skúsenosť viz foto dokumentácia príde na záver. nateraz stačí vidieť, čo 3 týždne spravili nie len s mojou vizážou, kvalitou pokožky, ale aj vnútrom. oči prezradia vždy mnoho. výstupom hladovky totiž nie je len zdravší organizmus, ale aj schopnosť odolávať infekciám, lepšie ovládanie vôle, ľahšie prispôsobovanie sa tvrdším životným podmienkam. výstupom je hlbšie preciťovanie toho, čo je v živote pekné. výstupom je posilnená schopnosť nikdy sa nezlomiť
uponáhlaná doba na nás kladie dennodenné nároky a čas sa stáva cennou komoditou, napriek tomu akoby jej stále bol nedostatok, a teda potom ak jej môže pomôcť presun nech autom, alebo rýchle hamburgerovanie, len dobre. sviňa doba, že?… nie, za všetko si môžeme sami. to je dobré mať na pamäti, permanentne, naše voľby nás určujú, nie okolnosti. je to tak aj s príjmom stravy s ktorým je spojené množstvo civilizačných chorôb, obezitou počnúc, rakovinami končiac. ale už Hyppokrates stovky rokov pred kristom vyslovil prorocké slová, na ktoré by sa mohlo prihliadať i dnes oveľa viac: “človek nosí lekára v sebe, iba mu je treba pomôcť v jeho práci. ak nie je očistené telo, čím viac ho budeme kŕmiť, tým viac mu budeme škodiť. pokiaľ kŕmia chorého príliš dobre, kŕmia taktiež chorobu,”… toľko moje a hyppokratove intro
druhé krátke intro je od autorky knihy, ktorá hovorí o dvoch nebezpečenstvách – ak začneš s hladovkami, maj pri sebe človeka čo má skúsenosti, a nad 3 dni fakt opatrne. ale dajme tomu že po tomto texte a s možnosťou ma kontaktovať kľudne do toho:-)… a druhá vec – návrat k plnej pôvodnej strave má prebiehať rovnako dlho ako hladovka samotná. pri extrémnejších polohách totíž hrozí až kolaps organizmu a smrť
overview
zamedzenie prísunu potravy do organizmu postihne v prvom rade energetickú bilanciu – organizmus vtedy prechádza na endogénnu výživu a žije na úkor svojich zásob. takto sa organizmus zbavuje primárne tuku, ďalej rôznych solí, ale tiež starých a chorých buniek, ohnísk infekcií, sklerotických plátov, z organizmu v zvýšenej miere odchádzajú hlieny a toxíny, telo sa čistí. pri tom sa regenerujú telesné orgány a systémy
fyziologická podstata hladovania
- behom jedného až dvoch dní sa ako prvé spália zásoby glykogénu v pečeni, kde ho je asi 400g. ďaľšou zložkou v poradí je tuk, bielkovina v svalovej hmote a následne bielkoviny orgánov – ako úplné posledné tie v srdci a mozgu
- okrem toho organizmus vylučuje už spomínané hlieny – sú to produkty látkovej výmeny hromadiace sa v bunkách a tkanivách, konkrétne je to napríklad močovina, soli amoniaku alebo ťažko rozpustné látky vo vode. hromadia sa v medzibunkovej tekutine keď ich bunka pre nedostatok energie nie je schopná vylúčiť
- na začiatku hladovania sa mení sekrécia zažívacieho traktu a utlmená je aj peristaltika. žalúdočné bunky vylučujú nenasýtené mastné kyseliny ktoré aktivujú neurohormon cholecystokinin, ktorý potláča pocit hladu, preto ten po 3-4 dňoch mizne. rovnako paralelne sa stráca chuť na alkohol, cigarety, drogy
- behom hladovania sa mení mikroflóra v hrubom čreve. tá hnilobná mizne pričom sa zlepšuje syntéza vitamínov, aminokyselín a iných biologicky aktívnych látok
- po približne troch dňoch (táto odrážka je moja skúsenosť – zmenený všeobecný text v knihe) ustáva vylučovanie stolice. organizmus však naďalej tvorí odpadové látky pri celkovej očiste, aby nedošlo k intoxikácii organizmu (dlhodobejšia prítomnosť odpadových látok v hrubom čreve) naspäť do krvného riečištia je potrebné k vylúčeniu týchto látok organizmu napomôcť – či prostredníctvom klystýrov, alebo výborný (a prirodzenejší) je napríklad senný čaj
- organizmus po 6 až 10 dňoch hladovania plne prechádza na endogénnu výživu, ktorú môže sprevádzať tzv acidotická kríza – následkom nedostatočného spaľovania tukov po vyčerpaní glykogénu v prvých dňoch sa v krvi koncentrujú tieto metabolity z tukov v podobe kyseliny maslovej a acetónu (pokožka začína “smrdieť” acetónom) – viz odrážka vyššie – je potrebné organizmu pomôcť prekonať túto fázu. prospešná je aj mierna fyzická aktivita v podobe dlhej prechádzky, masáže, teplý kúpel
- počnúc acidotickou krízou – prechodom na endogénnu výživu – nastupuje fáza najsilnejšieho ozdravovania organizmu. v tejto fáze prebieha jav acidóza, to jest organizmus si začne vytvárať cukor z vlastných zásob tuku a bielkovín. pokiaľ má hladujúci dostatok týchto zásob, znáša hladovanie v ďalšej fáze dobre. úplný prechod na endogénnuu výživu však môže nastať iba vtedy, ak nie je prijaté ani jedno sústo potravy do času acidotickej krízy, a napríklad ani ochutený nápoj či čaj
- principiálne iný spôsob výživy – endogénny – prináša liečebno-profylaktický efekt – v organizme dochádza k unikátnej prestavbe enzymatického systému so zameraním na ničenie patologických ložísk, nádorového tkaniva, jaziev a zrastov. dochádza k vylučovaniu látok vznikajúcich pri chorobných procesoch, v dôsledku dlhodobého užívania liekov, nesprávnej kombinácie užívania potravín, alkoholu, tabaku a iných látok
- od začiatku acidotickej krízy narastá obranyschopnosť organizmu. prejavuje sa rýchlejším hojením rán, zvýšenou odolnosťou voči baktériám
- hladovanie umožňuje odpočinok všetkým orgánom tela, zvlášť užitočné je pre zažívací trakt
- hladovanie má veľmi priaznivý vplyv na krvný obeh – pri prázdnom žalúdku a črevách nepôsobia žiadne prekážky v cirkulácii krvy, jej stav sa zlepšuje
- hladovanie vyvoláva zvýšenie látkovej výmeny, čím organizmus omladzuje. látková výmena sa znižuje s vekom, avšak hladovanie je schopné obnovovať nie len ochranné – bariérové bunky, ale aj bunky jednotlivých orgánov a systémov
čo sa deje v organizme počas hladovania
- okyslenie vnútorného prostredia – dochádza k posunu pH vnútorného prostredia na kyslú stranu, organizmus sa viac okysľuje a zvyšuje sa aktivita fagocytov ktorá normalizuje mikroflóru organizmu
- autolýza – je procesom vnútrobunkového aj mimobunkového “samonatravovania”, kedy zvýšená aktivita enzýmov pomáha tráviť nepotrebné látky
činnosť orgánov pri hladovaní
- ústa – pri hladovaní sa cez jazyk vylučuje množstvo hlienov, tvorí sa preto na ňom silný povlak, ten je potrebné pravidelne zoškrabávať a tiež viac krát denne si umývať zuby (povlak na zuboch). rovnako sa mení chuť v ústnej dutine – od kovovej až po ťažko definovateľnú
- pažerák – napomáha peristaltikou pohybu prehltnutej potravy do žalúdka, v období hladovania významne oddychuje čo má veľmi priaznivý vplyv na potenciálne choroby pažeráka
- žalúdok – bežný čas vyprázdnenia žalúdku do dvanástnika po prijatom jedle trvá 3 až 4 hodiny, pričom nastáva vysoká produkcia žalúdočných štiav. pri hladovaní dochádza k obmedzeniu respektíve až zastaveniu tejto sekrécie, namiesto toho žalúdočné bunky produkujú hlieny obsahujúce veľa bielkovín
- pečeň – po strávení každého jedla preteká všetka krv z čriev cez pečeň, kam dopravuje zložky tejto strávenej potravy, kde sa následne z nich buduje nové tkanivo, pripravuje palivo pre oxidáciu a ukladá sa v podobe energie, respektíve nevyužitá potrava sa ukladá pre ďalšie využitie. pečeň je pracovne jeden z najvyťaženejších orgánov tela, hoci štandardne pracuje len na cca 20% svojej kapacity. najlepšou regeneráciou orgánu je samozrejme hladovanie
- hrubé črevo – má dĺžku 1.4 – 2 metre, denne sa do neho posúva 2 – 2.5 litra natrávenej potravy z ktorej sa tu vstrebáva glukóza, vitamíny, aminokyseliny, 95% vody a minerály. zbytok, 200 – 400 gramov predstavuje stolica. natrávená strava ostáva v hrubom čreve 12 – 18 hodín, pokiaľ k vylúčeniu jej zvyškov nedôjde do 24 – 30 hodín, považuje sa tento stav za zápchu. dr. Lamur uvádza, že až 90 % vážnych chorôb má príčinu v zápche, keďže vtedy hrozí autointoxikácia – otrava vlastnými jedmi vyprodukovanými v hrubom čreve. nie je preto nutné opakovať, ako dôležitá je pravidelná stolica a ako blahodarne na ozdravné procesy v tele vplýva hladovanie
- ľadviny – sú jedným z najdôležitejších vylučovacích orgánov tela. hladovanie má silný vplyv na cirkuláciu krvy, obnovuje funkčné vlastnosti kapilárneho riečištia u chorých s vysokým krvným tlakom, ktorý klesá na normálnu úroveň po 10 – 15 dňoch hladovania. hladovanie odstraňuje zápaly ľadvín aj močového mechúra, dokonca vie rozpúšťať ľadvinové kamene
štádiá hladovania
- prvé štádium sa nazýva štádiom potravinovej excitácie a trvá 2 až 3 dni a náročné je po mentálnej stránke, keďže sa dostavujú návalové stavy výrazného pociťovania hladu a častá je aj bolesť hlavy na druhý deň. po fyziologickej stránke táto etapa znamená ľahký stres pre organizmus, v prvom rade sa aktivuje hypotalamus, ktorý reguluje dôležité životné procesy, predovšetkým sa vo väčšej miere štiepi glykogén v pečeni, ktorý tak zabezpečuje výživu organizmu a zároveň znižuje jeho intoxikáciu. zároveň sa zvyšuje aktivita fagocytov, ktoré likvidujú patologické mikroorganizmy, obnovuje sa imunitný systém. taktiež dochádza k vylúčeniu prebytočnej vody z tela spolu so sodíkom
- druhé štádium je štádiom narastajúcej acidózy, ktoré trvá po 8 – 10. deň hladovania. v tomto období sa zníži pociťovanie hladu, respektíve úplne vymizne, a zvýši sa pociťovanie smädu. znižuje sa sekrécia kyseliny soľnej v žalúdku. zvyšuje sa sekrécia žlče v hrubom čreve, následkom čoho dochádza k očisteniu žlčníka a pečene. výrazne sa aktivuje enzymatický aparát, ktorý štiepi všetko čo je organizmu cudzie, aktivuje sa autolýza. naopak znižuje sa tvorba rastového hormónu ako dôsledok zníženia stresu organizmu po začatí hladovania, utlmuje sa tak celý nervový systém. celý organizmus oddychuje, začínajú v ňom prebiehať ozdravné procesy
- tretie štátium je štádiom kompenzácie. začína po acidotickej kríze a končí samovoľným očistením jazyka a opätovným dostavením sa silného pociťovania hladu. trvať môže až 40, dokonca až 70 dní. v rámci tejto fázy dochádza k druhej acidotickej kríze zhruba na 17.-23. deň hladovania. v tomto období sa mení aj mentálne nastavenie hladujúceho, posilňuje sa vôľové vybavenie, upokojuje sa myseľ. vnútorné systémy prispôsobujú organizmus novým životným podmienkam, pracujú na plné obrátky, najmä žľazy s vnútornou sekréciou, dôsledkom čoho dochádza k odstraňovaniu už prebehnutých patologických zmien. autolýza plní funkciu prírodného chirurga. každá choroba má svoj informačno-energetický základ, ktorý pri vytvorení vhodných podmienok v organizme prechádza do patologického procesu
zhrnutie toho, prečo to má zmysel
prepracovať sa až do tretej fázy hladovania chce absolvovanie niekoľko kratších hladoviek, ktoré tiež majú veľký zdravotný význam pre organizmus. dosiahnutie druhej acidotickej krízy potom v organizme zanecháva trvalé stopy. zataiaľ čo prvá acidotická kríza odstraňuje prejavy ochorení, druhá acidotická kríza odstraňuje korene týchto ochorení. po takejto obnove organizmu sa už jeho energia nemíňa na boj s patologickými procesmi ale je v oveľa väčšej miere hromadená pre rozvoj organizmu. čím dlhšie sa organizmus nachádza v tretej fáze hladovania, tým výraznejšie sú liečebné, obnovovacie a omladzovacie procesy. behom dlhého hladovania sa bunky niektorých orgánov obnovia aj niekoľkokrát. upevňuje sa genetický aparát, mizne možnosť bunkových mutácií, organizmus sa omladzuje bez ohľadu na vek hladujúceho
mojich 21 dní hladovania
udialo sa to už veľmi dávno pred tým, ako som začal aktívne behávať čo už je pomaly dekáda, napriek tomu vo mne tieto tri týždne zanechali silný emocionálne podfarbený zážitok. z kratších hladoviek som už mal odsledované, ako môj organizmus reaguje na stopku príjmu akejkoľvek potravy. už počas prvého dňa sa samozrejme dostavil hlad, najhoršie je v takom stave vedieť zaspať. druhý deň sa pridala bolesť hlavy a nie je to príjemný stav, zároveň mi začína byť zima. na tretí deň už stavy hladu takmer vôbec nezažívam, vytratila sa bolesť hlavy, ostáva len pociťovanie chladu, hrubé črevo plní aj “vykurovaciu” funkciu organizmu, ale do toho času je tráviaci trakt už takmer úplne prázdny a v neskoršom období je zbytkov stravy a odstraňovaním patogénov organizmu vhodné pomáhať napríklad senným čajom… po tomto prvotnom období začínam vnímať upokojenie. mysle i tela, prichádza flow. občas pocítiť hlad je rutina, väčšia zima je rutina, a vždy sa dá zahriať sa teplou sprchou alebo prechádzkou. alebo prečo aj nie krátkym ľahkým behom… jedlo prítomné okolo mňa mi nerobí problém, dokonca si často hlboko čuchám k naloženým tanierom mojej rodinky pri sobotnom obede, jedlo je droga, je to famózna súčasť našich životov, a je fascinujúce že môže byť liekom i hrobárom zároveň, a len ja že ja určujem, čím bude… ďalšie a ďalšie dni sa stávajú rutinou. ak som zo začiatku dával dole aj kilogram hmotnnosti denne, teraz už pomaly v treťom týždni to býva iba pár sto gramov. keď v práci ťukám do klávesnice, pociťujem zvýšenú náročnosť kôli strnulosti, oziaba ma. šoférovať ale nemám problém. ani sa fyzicky hýbať (vtedy som ešte nebehal), pri prechádzke pociťujem síce prázdne svaly, ale zároveň povznášajúcu ľahkosť… zažívam aj ťažšie fyziologické stavy ale zároveň aj hodne silné povznášajúce duševné rozpoloženia mysle. zrejem do nebývalej vnútornej sily… hladovku chcem ukončiť na 21. deň. deň predtým, podvečer, šoférujem s Erikou domov ale zastavujeme sa pre niečo u jej brata, ktorý keď ma vidí prednesie vetu “uf, tričká čo na tebe bývajú obopnuté, teraz visia”. zľaknem sa. možno teraz je môj strop dĺžky práve tu. neviem či už práve neprebieha druhá acidotická kríza alebo už neodznela, neohmatal som si to, organizmus mi to nedáva výrazne na známosť, asi aj preto som sa zľakol toho, že už môžem začať čeliť nástupu nezvratných katabolckých procesov ktoré nastupujú po treťom štádiu a kde by sa hladovanie malo jednoznačne ukončiť. v ten večer očividne následkom vystrašenia zažívam silný vlčí akútny hlad a tak sa rozhodujem ukončiť hladovku už v ten večer, prijatím dvoch deci kúpenej čistej mrkvovej šťavy… nasledujúci deň postupne dopíjam ten liter šťavy. na normálnu stravu prechádzam veľmi postupne, síce by návrat mal trvať rovnaký čas ako hladovanie, teda teraz 21 dní, ja to skracujem mierne, ale len mierne, žuvacie svaly boli vypnuté 3 týždne, okamžite na ne nastupuje svalovka po pár mini jedlách:-). zároveň si to nesmierne užívam. sústo čohokoľvek je orgazmus, vôňa čohokoľvek je orgazmus. jedlo je dar…
záverečné slová po prvé
a potom vznikla tá druhá foto z úvodu článku. čo viac k nej dodať, úplne iná osobnosť. kto nezažije, nevie. pozývam vás k vyskúšaniu si hladovania, deň, 3, viac. ja som sa práve naspídoval, dám si po dlhom dlhom čase, lebo pomaly desať rokov nemám v behoch prestávku viac ako pár dní, trojdňovku. a určite sa vrátim aj k dlhším
záverečné slová po druhé
americký dietolog Bragg, ktorý sa 50 rokov venoval liečebnému hladovaniu tvrdil, že na jeho cievach a orgánoch nie je poznať jeho fyzický vek. Bragg zomrel v roku 1976 vo veku 95 rokov, údajne následkom úrazu pri surfovaní. patológ po pitve prehlásil, že podľa stavu jeho ciev a orgánov sa nedá určiť jeho fyziologický vek
